Naklapacie vlaky mozu ist o 30% vyssou rychlostou v zakrutach ako obycajne. Lenze obrovske useky su rovne trate bez zakrut. Na rovne trate netreba naklapacie vlaky. Nové, rusne aj vagony slovenskych zeleznic, nie naklapacie sa nakupuju na 200 km/h. Takze na rovnych usekoch by mohli uz dnes jazdit 200km/h. To je skoro cela trat z BA po TN.
Preco su asi problemy:
Ked chceli zaviest v Cechach vyssiu rychlost na zeleznici, tak mali problem so stanicami na vidieku, ze maju uzke perony a vietor z vlaku by stojacich ludi na perone vtiahol pod vlak. Preto by ich museli prerobit.
Druhy problem moze byt s informaciami o polohe vlaku pre rusnovodicov. Na zapade maju rychlotrate 250 az 350 km/h systemy na urcovanie polohy vlaku. U nas asi niesu, lebo zatial vlaky jazdia iba 160km/h, aby rusnovodic stihol citat informacie na tabuliach. Tam kde je v EU automaticky system, nehody vlakov niesu. Tam kde automaticky system nieje, tam nehody su. Bola jedna nehoda rychlovlaku v Spanielsku, ale to vlak poslal na inu trat vypravca. Ked na to prisiel rusnovodic a zacal komunikovat s vypravcami vtedy sa vlak vykolajil.
Kedze sa nikde nepise v com je problem, ze sa u nas rychlo nejazdi, nik z beznych ludi nevie v com je problem.
Napisem a zhrnie co sa vlastne stalo. Prebudovala za zeleznica z BA po ZI na 200km/h pre naklapacie vlaky. Takmer vsetky rychliky na Slovensku su a za kratku dobu budu vsetky konstruovane na 200km/h, ale supravy niesu naklapacie. A budu sa dalej prerabat dalsie trate. Tam kde sa budu prerabat trate, by sa podla mna mali najprv budovat dlhe useky bez zakut, kde by mohli aj obycajne vlaky jazdit 200km/h. To sa tyka usekov ZI-KE, a BA – Saľa (smer na BB), teda spodna trat. A az neskor urobit nerovne useky so zakrutami. Zatial co by sa neprerobili zakruty na 200km/h ZI-KE mohla by sa spravit spodna trat z BA po Šalu, ktora je rovna bez zakrut. Jazdia po nej aj medzinarodne rychliky Berlin, Praha – Budapest cez NZ.
Myslim si, ze by sa najprv malo vycislit kolko by stalo zmodernizovanie trati, aby sa jazdilo 200km/h a potom by sa uvidelo, ci to neuprednostnit pred dobudovavanim trati. Ostatne trate by sa dobudovali tak ci tak, len trochu neskor.
Poz. Bežné trate vo svete po ktorych jazdi sucasne aj osobna aj nakladna doprava, sa prerabaju na 200 az 230 km/h. Zatial co rychlotrate su uplne nove trate od 250 do 350 km/h ktore vedu mimo obcí a bez nakladnej dopravy. Tieto dva typy trati su poprepajene spolocne dokopy. Preto sa aj konvencne rychlotrate v Europe na 300 az 350 km/h uprednostnili pred maglevom 420km/h lebo vlaky mozu sucasne jazdit aj po novych aj po starych tratiach.
Maglev je velmi bezpecny, lebo cela trat je vysunuta na moste nad zemou. Ma najpresnejsiu prevadzku. V priemere meska par minut. Cinania postavili jeden usek konvencneho rychlovlaku teda kolesoveho, na moste dlhom okolo 100 km v jednom ucelenom useku. Koli bezpecnosti a šetreniu pôdy. Podla mna by toto riesenie bolo vhodne pre budovanie rychlotratí aj v EU. Teda stavat ich na vysunutych mostoch. Napriklad koli tomu, ze ak skočí samovrah pod vlak, tak vlak mešká najmenej hodinu, lebo sa musi ocistil od pozostatkov ludskeho tela. Na vysunutom moste by bolo minimum samovrahov, aj kolizii so zvietatmi. Co sa u nas prerobila trat na 200 km/h ma vsetky priecestia mimourovnove, teda nehoda s autami nehrozi.
Naklapacie vlaky sa konstuuju do 250km/h. Rychlejsie do 350 km/h niesu naklapacie a ich trate su rovne s velmi miernymi zakrutami. Tak ako spominane trate u nas.
Potom je este projekt Hyperloop od vizionara a miliardara Elona Muska. Ma mat plánovanu priemernu rýchlost 962 km/h a maximálnu rýchlost 1220 km/h. (Poz. Dopravne lietadla lietaju rychlostou 700 az 900 km/h.) Prevadzka bude prevedena v rure nad zemou, z ktorej bude vypumpovany vzduch. Ja v tejto prevadzke vidim problem mozneho teroristickeho utoku. Staci kdekolvek na trati strelit protitankovou pestou do rury, nasledne do nej vnikne vzduch a kapsula co ide rychlostou 1000 km/h obrovsky zabrzdi, co moze cestujucich vo nutri pozabijat. Pri vojenskom konflikte v Juhoslavii sa dostalo mnoho zbrani do ruk mafie, a aj protitankovych pesti. Bol o tom dokument v TV. To iste bude pri konflikte na Ukrajine. Teda protitankove peste mozu byt v rukach teroristov. Maju dostrel okolo 500 az 800 m. Na taku vzdialenost sa trat z rury neda chranit. Link ako vyzera Hyperloop na YouTube