Ja problém chápem takto: Slovenská vláda nevie čo potrebuje slovenská psychiatria a nema kto zaplatiť štúdiu a reformu.
Úryvky z článku jedneho blogera:
Opakovane sa na Slovensku hovorí o reforme psychiatrickej starostlivosti, tá sa však nikdy neuskutočnila ani sa neuskutočňuje. Na Slovensku bola vypracovaná Reforma psychiatrickej starostlivosti už v deväťdesiatych rokoch (6), nikdy však neprebehla. Neuskutočnila sa, lebo jej chýbal harmonogram, zodpovednosť rezortov a financovanie (7). Súčasné princípy reformy psychiatrickej starostlivosti (8) sa v mnohom prekrývajú s tými z deväťdesiatych rokov, avšak ich osud môže byť veľmi podobný, pretože napriek v roku 2022 podpísanému Memorandu o spolupráci pri reforme psychiatrickej starostlivosti (9) medzi MZ SR a Slovenskou psychiatrickou spoločnosťou sa neudialo nič. Reforma psychiatrickej starostlivosti nie je možná bez reformovania zdravotníctva ako celku, nie je možná bez adekvátneho financovania, bez ľudí, ktorí by na nej aktívne pracovali a nie je možná bez koordinačného útvaru, ktorý by jej priebeh riadil a koordinoval. Napriek tomu, že pri zvýšenej potrebe psychiatrickej starostlivosti na Slovensku konštatujeme jej upadajúci stav, pre vládu Slovenskej republiky a Ministerstvo zdravotníctva to nie je dostatočný signál na iniciovanie jej reformovania, hoci ideovo je v podstate pripravené roky. To, čo je najdôležitejšie a v tomto čase absolútne prioritné, je vedieť, z čoho má byť reforma financovaná a finančné prostriedky na ňu aj reálne vyčleniť. Na čo sú dobré všetky tie dokumenty, keď nám iba starnú pred očami?
Vzhľadom na túto vzrastajúcu potrebu čelíme pritom kritickému nedostatku psychiatrov, sestier pracujúcich v psychiatrii a klinických psychológov. Jedna psychiatrická ambulancia pripadá na takmer 18 000 obyvateľov, pričom optimum podľa Slovenskej psychiatrickej spoločnosti je jedna ambulancia na 8 000 obyvateľov.
Pre predstavu, prvé psychiatrické vyšetrenie stojí 23 euro, čo je tragicky smiešna suma. Kontrolné vyšetrenie dve tretiny z nej. Ak sa bavíme o odlive lekárov do zahraničia, tak len v tejto súvislosti, nehovoriac o iných, je tento odchod úplne zrozumiteľný. Odídu tam, kde dostanú za svoju prácu naozaj zaplatené. S týmto systémom sa u nás nič nerobí, napriek rôznym vyhláseniam, takže zisky zdravotných poisťovní sú miliónové, na úkor lekárov a iných zdravotníckych pracovníkov a samozrejme, na úkor pacientov, ktorí na takýto systém doplácajú najviac.
NPDZ neopisuje urputný boj s poisťovňami, ktoré nechcú preplácať realizované výkony a za banálne chyby likvidačne pokutujú tých málo psychiatrov, ktorí ešte u nás majú tú guráž pracovať. Bez reformy poisťovníctva nepríde žiadna svetlejšia verzia slovenskej psychiatrie, aspoň ja vidím do roku 2030 iba samú tmu. Mladí ľudia odchádzajú robiť psychiatriu do zahraničia, problém odlivu mozgov a ich prilákania sa tu takisto nerieši.
Celá debata | RSS tejto debaty