Nedavno bol problem, ze ak budu namiesto pracovnikov robit jednoduche ukony roboti, tak polovica pride o zamestnanie. Z toho sa dá odvodit, ze ak by zostali vsetci zamestnanci v robote a zaroven robili jednoduche ukony roboti, mali by sme mat o polovicu kratší pracovny cas.
Napisem Scifi: „Ak by vsetku robotu robili roboti, ludia by vobec nemuseli chodit do prace.“ Len by mali dozor, aby vsetko fungovalo. Teda by musel niekto sediet za pocitacmi. Roboti by vyrabali robotov. Roboti by postavili elektrarne, a potom by bola elektrina „zdarma“, a z tejto elektriny by sa vyrabali spotrebne veci, ktore by opet robili roboti. Niektore vyrobky su drahe, lebo ich vyroba trva dlho. Ale logikou, ze by roboti vyrobili robotov a zaroven by bola elektrina „zdarma“, by sa dosiahla vyroba zdarma aj pri dlhom case vyroby, lebo by sa neplatili ludia za vykonanu pracu.
Otazka vystava, ze kolko pracovnikov by muselo zostat v praci? A ako nahradit služby? V zdravotnictve by niektore veci mohli robit roboti a umela inteligencia, ale nie vsetky. Napr. mohli by pacienti chodit raz do roka na preventivnu prehliadku celeho tela pomocou CT a MR a vsetko vy vyhodnotili počítače. Ked som bol na rengene pluc, tak priprava na CT bola o dost dlhsia, ako samotné CT. A tak som si hovoril, ze to mi za ten cas mohli CTckom prejst celé telo a zdrzalo by ich to minimalne.
V kapitalizme nemôzu vsetku robotu robit roboti, lebo by štát nemal peniaze z dani od pracovnikov, pre dôchodcov, deti, štátnu spravu a nezamestnanych, co som v mojom blogu uz pisal. Dalsi argument odporcov zdrojovej ekonomiky (aby by sa veci nekazili) je, ze sa peniaze musia tocit, aby zamestnanci mali peniaze, a mohli si za ne kupovat spotrebne veci. Preto musia chodit ludia do prace. Ale ak by kazdy clovek dostal oproti hodnote penazi hotove vyrobky (ktore by sa nekazili), opet by mohli vytabat roboti a nie ludia.
Celá debata | RSS tejto debaty